Aké sú zvyky, tradície a povery na Štedrý deň? Vymiznuté, ale aj do dnešného dňa dodržiavané

Zvyky a tradície majú na Štedrý deň veľký význam.

Veľa z nich ale zaniklo, len hŕstka prežila do súčasnosti.

Poznáte ich všetky? A ktoré sa tento rok budú dodržiavať u vás doma?

Zvyky a tradície na Štedrý deň

Možno si myslíte, že na Štedrý deň už mali ľudia hotovo a tešili sa na večer. Opak je ale pravdou. Ráno naši predkovia vstávali skoro, aby stihli všetko na večer pripraviť. Pokiaľ ste chceli ovplyvniť dianie budúceho roka, bolo potrebné dodržiavať rôzne tradície už od skorého rána.

Prípravy na Štedrý večer vrcholia už ráno

Gazdinky začali skoro ráno piecť a variť, aby stačili pripraviť všetky chody na štedrovečernú tabuľu. Však pripraviť všetky tradičné chody nie je len tak.

Nepodceňte rannú hygienu

Hneď, ako ľudia vstali, šli sa opláchnuť k studni studenou čistou vodou. To im podľa povery zabezpečilo do ďalšieho roka pevné zdravie.

Tradičný pôst

Kto sa od rána postí, uvidí na stene zlaté prasiatko. Tento zvyk pochádza z pohanských čias, kedy sa oslavoval zimný slnovrat. Jeho symbolom bolo nielen slnko, ale aj zlaté prasa. Tiež to bola motivácia pre deti, aby celodenný pôst vydržali. Ak vás práve táto tradícia zaujala, prečítajte si viac o tradícii pôstu na Štedrý deň.

Pamätajte na stromy aj na zvieratá

Myslíte na Štedrý deň aj na zvieratá a ovocné stromy? Ovocné stromy dostávali ku koreňom kosti od večere, aby budúci rok hojne plodili. V niektorých krajoch bolo zvykom, že gazdiná pohladila vareškou alebo kopistom, ktorým zarábala na chlieb alebo vdolky, ovocné stromy. Dokonca aj tie plané, vraj, aby začali rodiť.

A čo zvieratá? Veľa vám napovie Karel Jaromír Erben v básni Štedrý deň. Kohút dostával cesnak a sliepky hrach. Myslelo sa aj na nakŕmenie dobytka aj ďalších zvierat pri stavaní. Rozhodne sa nesmeli čistiť chlievy, aby zvieratá nezačali krívať.

Čo sa nesmie robiť na Štedrý deň

Na Štedrý deň platí nemálo zákazov. Ich porušenie má negatívne následky. Čo je zakázané?

Nič nesmie z domu

Na Štedrý deň platil zvyk, že sa nesmie vynášať ani požičiavať čokoľvek z domu. Verilo sa totiž, že by skrze vydané veci odišlo z domu šťastie. Platilo to aj opačne. Keby ste si priniesli niečo požičané do domu, mohlo by do neho preniknúť zlo. Takže nič nepožičiavať. Iba v poľských tradíciách nájdeme obojstrannú výmenu. Dať a dostať je povolené, aby sa tak dialo aj po celý ďalší rok.

A hlavne nepracuj

Všeobecne platí vo sviatočné dni pokoj od práce ako symbol božej úcty. Tento zákaz platí celý deň. Zákaz platí aj na textilné práce, ako je šitie, pradenie, ale aj napríklad pranie bielizne. (Zaujímavé je, že variť zložitú večeru zakázané nebolo.) A čo sa stane, ak budete prať, pliesť alebo tkať? Spôsobíte neúrodu a choroby dobytka. Zahrčenie kolovratu by mohlo spôsobiť neplodnosť ovocných stromov. Hlučné práce sú vôbec najhoršie, tie podľa povier privolávajú búrku a krupobitie.

Žiadne písanie listov

Pokiaľ niekto svojmu milovanému napísal na Štedrý deň list, potom mohol počítať s tým, že sa čoskoro rozídu.

A rozhodne žiadne hriešne činnosti

Za žiadnu cenu sa na Štedrý deň nesmelo chodiť do krčmy alebo dokonca hrať karty či iné hazardné hry. Rovnako bolo zakázané kliať, nadávať a brať Božie meno nadarmo. Ani keď ste sa zľakli alebo sa vám niečo nepodarilo.

Tradičný Štedrý večer

Pred samotnou večerou sa naprieč Európou dodržiavajú na Štedrý deň zvyky a tradície, ktoré majú zaistiť zdravie a šťastie rodiny na celý rok.

Prestieranie štedrovečerného stola

Stôl sa prestieral pre párny počet ľudí, lebo sa hovorilo, že vždy predtým, než začne večera, obchádza každý stôl Smrť a tam, kde nájde nepárny počet ľudí pri stole, sa v budúcom roku pre jedného z členov rodiny vráti. V niektorých prameňoch nájdeme aj rôzne varianty tejto povery. Niekde sa napríklad verilo, že kto po sadnutí k stolu nevrhá tieň na stenu alebo ho má všelijako pokrivený či mu kus chýba, tak v nasledujúcom roku zomrie.

Na stôl sa prestieral biely obrus. Nesmel chýbať dožinkový veniec, bochník chleba, cesnak a hrnček medu. Niekde sa dbalo, aby bola prítomná šatka s devätero druhmi jedla (väčšinou ovocia a orechov). Inde sa do každého rohu stola dávala ošatka. V prvej bol bochník chleba, aby bol zaistený dostatok jedla pre rodinu. Do druhého sa dávala úroda zo záhradky a z poľa, aby aj budúci rok bola dobrá úroda. Do tretej šatky prišli peniaze ako symbol blahobytu a štvrtá sa plnila kúskami potravy pre dobytok a hydinu.

K sviatočnému stolu jedine vo sviatočnom

Ak ste si sedali k štedrovečernej tabuli, tak jedine vo sviatočnom oblečení. Táto tradícia je na Štedrý deň stále v mnohých rodinách dodržiavaná. Možno sa to zdá na prvý pohľad zbytočné, ale práve tento detail pozdvihuje sviatočnosť vianočnej atmosféry.

Šupina z kapra

Pod každý tanier sa dávala minca či šupina z kapra, to aby sa v rodine udržali peniaze. Podobne to funguje aj s peňaženkou. Dodnes si niektorí ľudia šupinku z kapra nechávajú pre šťastie.

Tradícia a zvyky pri Štedrovečernej večeri

S východom prvej hviezdy začínala gazdinka nosiť na stôl, hospodár medzitým zapálil sviečky, všetci sa spoločne pomodlili a zasadli k stolu.

Jabĺčko a chlieb s medom

Hospodár pri stole rozkrojil jablko na toľko dielikov, koľko bolo členov rodiny. Každý člen potom svoj dielik zjedol, aby každý z nich trafil domov a všetci sa zase o rok zišli. Potom hospodár nakrájal pre zmenu na malé kúsočky chlieb, každý kúsok namazal medom a rozdal každému dieťaťu po jednom kúsku. K tomu sa hovorilo: „Krajem chlieb, mažem medom, aby ste všetci boli po celý rok takí dobrí, ako ten med je“.

Bolo tiež zvykom, že sa jedli jedlá z jednej spoločnej misy. Začínalo sa hrachom, ktorý spájal rodinu v dobrom aj v zlom, potom polievka kvôli sile, šošovica pre hojnosť a peniaze, nakoniec sa jedol hubový kuba, ryba alebo iný mäsitý pokrm, to kvôli radosti a pohode.

Od stola sa nesmelo vstávať

Kým sa jedlo, nesmel nikto vstať od štedrovečerného stola. Ak by totiž vstal, znamenalo by to, že sa už budúci rok na Vianoce rodina nezíde celá v rovnakom zložení.

Ďalej sú popísané vianočné zvyky napríklad v tomto videu:

Vánoce - původ a historie | Svátky a tradice | Pár Minut HiSToRiE

Veštby a povery na Štedrý deň

Medzi tradície a zvyky na Štedrý deň patria aj rôzne povery, ktoré súvisia s veštením. Pretože Štedrému večeru aj následnej noci sú pripisované magické sily, hodia sa tieto chvíle na veštenie budúcnosti. Budete sa čudovať, pomocou akých rozličných predmetov sa predtým hádali veci budúce. Mladých zaujímala svadba, starých ďalšie roky života a hospodára úroda v ďalšom roku.

Dievčatá a svadba

Na Štedrý deň po večeri sa každé dievča mohlo dozvedieť niečo o ženíchovi, ktorý na ňu čaká v budúcnosti.

• Vtáky – Po večeri nasypalo dievča drobčeky vtákom a sledovalo, z akej strany priletí prvý vták, odtiaľ sa potom mal dostaviť aj ženích. Predtým sa tiež búchalo na kurník, a pokiaľ sa kohút ozval, znamenalo to, že sa má dievča pripravovať na svadbu.
• Pes – Keď dievča zatriaslo plotom či bazou a ozval sa pes, potom zo smeru, odkiaľ bol počuť, mal prísť ženích.
• Jabĺčko – Ďalším zvykom bolo okrajovanie jabĺk, kedy vždy dlhý okrojok hodil chlapec aj dievča za hlavu a podľa toho, aký tvar sa z neho na zemi utvoril, sa hádalo, akým písmenom bude začínať meno ich nastávajúcej či nastávajúceho.
• Črievica – Hádzalo sa aj črievicou. Ak jej špička ukazovala po dopade k dverám, znamenalo to, že dotyčný odíde z domu. (Mohlo to tiež znamenať, že odíde navždy, tzn. zomrie.) Ak ukazuje dovnútra izby, dotyčná osoba zostane. Existoval dokonca variant, že si zo všetkých črievic dievča so zavretými očami vyberie črievicu. Ak bude mužská, vydá sa. Ženská znamenala, že zatiaľ zostane slobodná.

Hrnčeky

7 hrnčekov, ktoré sa postavili na stôl dnom nahor. Pod každý hrnček sa vložil určitý symbol, napríklad pre smrť hlina, peniaz pre bohatstvo, pre nastávajúceho rodiča obrázok atď. Každý potom obrátil hrnček a odkryl svoj symbol do budúcnosti. Vždy platilo, že sa pod jeden z hrnčekov nedávalo nič a ak ho niekto otočil, potom to znamenalo, že vypustil biedu.

Sviečka

Veštilo sa aj pomocou dymu zo sviece, ktorá sa sfúkavala. Dym stúpajúci nahor značil pevné zdravie na budúci rok. Keď smeroval do kúta či k peci, mal dotyčný radšej zostať doma, pokiaľ šiel niekomu dym k dverám, mal sa nachystať na odchod z domova.

Liatie olova

Predtým sa hojne dodržiaval zvyk v podobe liatia olova, dnes skoro zabudnutý, ale v mnohých domácnostiach pomaly ožívajúci. Horúce olovo sa nalialo do vody a podľa tvaru, ktorý vznikol, sa hádala budúcnosť. Tvary boli veľmi zvláštne a často bolo ťažké poznať, čo znamenajú, ale základné tvary boli ľahko na rozoznanie. Rovné čiary veštili pokojný a spokojný život, dva spojené kruhy zase znamenali svadbu, pokiaľ to boli dva prerušené kruhy, značilo to rozchod s blízkou osobou.

Pravidelný štvorec bol symbolom života v súlade s prírodou a ľuďmi. Ak sa utvoril kríž, veštil smrť, dva kríže zase zaistenou starobu, pravidelný trojuholník bol predzvesťou nečakaného šťastia v podnikaní atď.

Orechy

Možno vás to prekvapí, ale na veštenie sa používali aj vlašské orechy. Keď ho niekto rozlúskol a našiel vo vnútri tmavé jadro, značilo to jeho skorú smrť. Tiež sa praktizovalo hľadanie troch orechov. Orechy sa zbavili jadra, do jedného sa vložila minca, do druhého kúsoček chleba a tretí sa naplnil hlinou. Škrupiny sa zlepili zase späť k sebe a všetky tri orechy sa vložili medzi ostatných. Akonáhle nastala polnoc, každý si musel z misy vybrať jeden orech. Ten, kto našiel orech s hlinou, mohol očakávať, že ho dostihne chudoba, orech s mincou veštil hojnosť a ten s chlebom zase spokojnosť.

A to nie je zďaleka všetko!

Veštiť sa dalo zo šupiek z cibule, z hviezdnej nočnej oblohy alebo napríklad aj z vodnej hladiny, v ktorej malo dievča uvidieť tvár svojho milého. Spôsobov bolo skutočne veľa. Rôzne tradície a zvyky sa na Štedrý deň dodržiavajú naprieč celým svetom. Vianoce sú jednoducho magické chvíle.